Kontrola ihrísk môže odhaliť riziká
Jar si žiada aj preverenie stavu a bezpečnosti detských ihrísk. Tabuľka „hra na vlastné riziko“ nie je ospravedlnením. Pozrite sa na ďalšie časté nedostatky.
Slnečné a teplé počasie láka deti von na ihriská a do popredia sa tak dostáva aj otázka bezpečnosti herných prvkov a zariadení, dopadových plôch, a celkovo rizík, ktoré vplyvom opotrebenia či nekvality prvkov, ale aj zlého prevedenia ihriska hrozia. „Európska norma STN EN 1176 hovorí o potrebe pravidelných kontrol a minimálne 1x ročne – prípadne aj viac v závislosti od intenzity využívania herných prvkov – skontrolovanie celého ihriska nezávislou odborne spôsobilou osobou. Kontrolami sa má zabezpečiť udržanie herného areálu v bezpečnom stave pre návštevníkov, ako aj zabrániť úrazom vplyvom nefunkčnosti zariadenia s nebezpečnými časťami,“ upozorňuje autorizovaný architekt Studio 21 Juraj Jurík. Spoločnosť sa zaoberá stavebnou, projekčnou a konzultačnou činnosťou, a to najmä v oblasti detských ihrísk, exteriérových športových prvkov, cyklostojanov, ako aj smart riešeniami v mestách. Aké sú najčastejšie nedostatky?
Dopadový povrch
Ako podotýka Juraj Jurík, najčastejším prehreškom pre bezpečnosť je na Slovensku existencia, resp. neexistencia dopadového povrchu, ako aj jeho stav. „Pri prírodných materiáloch by mala byť vrstva dopadového povrchu minimálne 300-400 mm dimenzovaná podľa výšky pádu, nemal by byť prerastený burinou, nemali by v ňom byť cudzie predmety, ako veľké skaly, dosky, fľaše a iný odpad,“ vysvetľuje. Tráva má tlmiacu schopnosť pri výške pádu do 1 metra, no len za predpokladu, že je trávnik udržiavaný a zemina prekyprená. Pri umelých povrchoch je potrebné pred sezónou na jar, ale tiež následne v pravidelných intervaloch skontrolovať ich stav – mieru opotrebenia pod hojdačkami, šmykľavkami, okolo kolotočov a podobne. „Lanové ihriská, ako aj všetky herné prvky s výškou pádu nad 1 meter, ktoré sú voľne prístupné a určené na verejné priestranstvo, musia mať dopadový povrch v správnej hrúbke a rozsahu podľa typu výrobku,“ hovorí Juraj Jurík.
Stav herných zariadení
Obdobne kontrolu vyžaduje aj stav herných prvkov a zariadení. „Mali by byť konštrukčne odolné, nemali by sa vplyvom používania výrazne kývať a hroziť rozpadnutím, nemali by z nich trčať hrdzavé klince a skrutky, odhnité nosné stĺpiky a ďalšie časti už zjavne po dožití,“ podotýka. Pri lanových herných prvkoch musia byť laná primerane napnuté a byť v dobrom stave. Nemali by z nich trčať ostré kovové drôty a nemali by sa vplyvom používania odtrhnúť. Častými nedostatkami ihrísk sú aj skryté opotrebenia na dynamických prvkoch. „Ide napríklad o kĺby na retiazkových hojdačkách, závesy košových hojdačiek, centrálne rotačné mechanizmy kolotočov a podobne. Tu je dôležitá minimálne pravidelná ročná kontrola a následná údržba zo strany prevádzkovateľa resp. špecializovanej firmy, lebo zlyhanie prvku môže prísť náhle,“ podotýka. Niektoré prvky, ako napríklad košové hojdačky, majú bezpečnostný záves, ktorý v prípade zlyhania hlavného kĺbu ostane visieť na bezpečnostnej retiazke, čím sa znižuje riziko úrazu dieťaťa.
Bezpečná vzdialenosť
Hoci sa to môže zdať ako banalita, ak je ihrisko realizované bez jasného konceptu priestoru, najmä rešpektovania bezpečných odstupovaných vzdialeností, je na svete ďalší problém. Práve bezpečná vzdialenosť medzi jednotlivými hernými prvkami je dôležitá pre predchádzanie úrazu. „Pri domčekoch by to mal byť priestor aspoň 1,5 -2,5 metra na každú stranu – záleží od výšky pádu z daného prvku. Pri hojdačkách je to v smere hojdania 4 a viac metrov, a to podľa typu resp. výšky hojdačky, dĺžky zavesenia sedáku a podobne,“ vypočítava. Každý herný prvok musí mať okolo seba v plnej miere dopadový povrch bez prerušenia tvrdou trčiacou časťou ako obrubník a podobne. „Otvorená šmýkačka tiež nesmie preklenúť tvrdú prekážku – napríklad obrubník, a takto končiť napríklad v pieskovisku,“ dodáva architekt. Nekvalitne navrhnuté ihriská, kde je snaha šetriť na priestore, však predstavujú pri hre detí hrozbu pre ich zdravie a môžu končiť aj fatálnym zranením.
Bez pána to nejde
Každé ihrisko pritom už dnes musí mať svojho prevádzkovateľa, ktorý je zodpovedný za jeho bezpečnosť a pravidelnú údržbu. Ak ste na ihrisku objavili tabuľku „Hra na vlastné riziko“, vedzte, že sa tým prevádzkovateľ svojej zodpovednosti nezbavil. Ak zistíte, že sa na ihrisku nenachádza ani prevádzkový poriadok a návštevník tak nevie, na koho sa obrátiť, existuje jednoduché pravidlo: Prevádzkovateľom ihriska je vlastník pozemku, ak nie je určené inak. Niekedy sa, žiaľ, stáva, že obyvatelia bytovky si vyrobia svojpomocne ihrisko pri dome, ktoré je postavené nelegálne na pozemku mesta, prípadne obce. V tomto prípade je prevádzkovateľom vlastník pozemku, teda mesto či obec, aj keď o danom ihrisku nevie. „Tu by som rád apeloval na samosprávy, aby v prípade zistenia takéhoto stavu riešili buď zlegalizovanie ihriska – ak je spôsobilé na prevádzku, alebo zabezpečili odstránenie a budovanie reálne bezpečných ihrísk vo svojej pôsobnosti,“ dodáva na záver Juraj Jurík.
