Verejný priestor pre všetkých? Dievčatá to vidia inak

Štandardne sú verejné priestory navrhnuté tak, aby boli tzv. bezpohlavné – rodovo neutrálne. Rôzne stanice, letiská, nákupné centrá, či pracoviská typu „open spaces“ a pod. nesegregujú a neposkytujú priestor pre užívateľov na základe pohlavia.

Ale čo parky? Verejné priestory obytných zón či verejné priestory v blízkosti škôl? Sú naozaj tieto lokality navrhnuté a určené pre všetkých?

Predstavte si dnešný deň, keď ste išli do práce. Alebo svoj víkend. Alebo čas a prostredie, keď chodíte venčiť svojho domáceho miláčika. Alebo, ak bývate v meste, jednoducho sa pozrite von oknom a pozorujte okolie.

Čo ste videli? Aký bol váš obraz? Bolo tam viac starších ľudí, mladších, boli tam deti? Bolo tam viac peších, alebo priveľa áut. Boli tam cyklisti?

Či, dokonca, bolo tam viac žien alebo, naopak, mužov…?

Hoci to možno na prvý pohľad nie je zjavné, aj napriek tomu, že žijeme v 21. storočí, stále existuje rodová nerovnosť. A to aj vo využívaní verejného priestoru.

Otázkou je, kde a kedy tieto rozdiely začínajú? Na ktorú oblasť si posvietiť, aby to tak nebolo?

Vo všeobecnosti, malé deti fungujú vo verejnom priestore do určitého veku s určitou asistenciou. V období dospievania už asistencia väčšinou nie je potrebná. Dospievajúci chcú spoznávať svet a byť jeho súčasťou bez pomoci dospelých. Preto, ak chceme, aby objavovali svet rovnako, bez rozdielu, či som chlapec alebo dievča, v prvom rade sa musíme špeciálne zaujímať o verejný priestor určený pre deti a dospievajúcich.

Britská nezisková organizácia Make Space for Girls, ktorá sa zaoberá výskumom verejných priestorov určených pre dievčatá, zároveň vedie kampaň, ktorou chce upozorniť na nerovnosť vo využívaní priestorov parkov a verejných priestranstiev dospievajúcimi dievčatami. Vo svojej kampani poukazuje na výskum Štokholmskej univerzity, v ktorom bolo zistené, že verejné priestory z hľadiska mladistvých v skutočnosti využíva až 80 % mužov, ale len 20 % žien.

Určite, existujú rozdiely nielen vekové, ale aj osobnostné, kultúrne, rodinné, vzdelanostné či náboženské…

Čo sa však skrýva za takým výrazným rozdielom vo využívaní priestorov? Prečo zrazu ten istý verejný priestor nie je až taký verejný?

Na nerovnováhu vo využívaní verejného priestoru chlapcami a dievčatami už v ranom veku poukazuje aj ďalší prieskum holandského mestského geografa Gerbena Hellemana. Ten vo svojom výskume predovšetkým mestského priestoru poukazuje na rodovú nerovnováhu v jeho využívaní, hľadá príčiny tejto nerovnováhy a ako tomu možno predchádzať.

Povedali by ste, že až dve tretiny detí hrajúcich sa vonku sú chlapci a iba jedna tretina sú dievčatá?

(Zdroj: urbanspringtime.blogspot.com/girls-in-public-space

thiscitylife.ca/post/how-to-design-public-spaces-for-girls)